Obchodník so zlatom, striebrom a meďou Jakob Fugger patril v 16. storočí medzi najvplyvnejších ľudí tej doby v Európe bezpochyby. V dome v nemeckom Frankfurte sa 28. júna 1519 schádzali šľachtici Rímskej ríše, aby rozhodli, kto bude nosiť cisársku korunu. Rozhodnúť mali medzi francúzskym kráľom Franzom a španielskym kráľom Karlom z dynastie Habsburgovcov. Napriek tomu, že mnohí nemeckí šľachtici aj vtedajší pápež stáli za francúzskym kráľom, za Karlom stál najbohatší muž ríše, pochádzajúci z Augsburgu – Jakob Fugger.
V tom čase obrovské množstvo peňazí, 851 918 guldenov, venoval Fugger, aby cez ne ovplyvnil voľbu cisára a slávnostné Te Deum zahral organ v chráme frankfurtskom, rozozvučali sa zvony a ohlásili víťaza voľby. Novým cisárom sa stal Karol. Obchodník Jakob Fugger bol na vrchole svojho podnikania a kúpil si aj cisára za guldeny. Neskôr sa vyjadril k voľbe slovami: „Keby som sa sám nezúčastnil svojím konaním a peniazmi, neveril a nebol verný, voľba cisára 28. júna 1519 by bola možno inak skončila.“
Habsburgovcom, ktorí panovali vo Viedni a neraz mali finančné problémy, začali v roku 1437 požičiavať Fuggerovci. Ako garanciu za poskytované služby dostávali od viedenského dvora Habsburgovcov obchodné výhody a celé územia, kde sa nachádzali bane, a tak sa dostávali k surovinám. Pôžičky od nich žiadali neraz aj iní šľachtici a dokonca aj sám pápež! Takto sa stávali Fuggerovci najväčšími vlastníkmi zeme v celej monarchii. Ich bohatstvo rástlo raketovým tempom. Po celom kontinente mali obchodné burzy – v Hamburgu, Antverpách, Lisabone, Helsingore, Danzingu, Viedni, Saragosse, Kyjeve a v ďalších päťdesiatich mestách vtedajšej Európy. Patrili im všetky alpské bane na striebro a mali absolútny monopol na ťažbu medi.
Jakob Fugger svoju obrovskú, rozhodujúcu pomoc pri voľbe Karola za cisára nemal kedy dlhodobo zužitkovať, ako iste plánoval. Prišiel čas reformácie a tá oslabila Habsburgovcov. Ostali im miliónové dlhy a podelo sa aj impérium najbohatšej rodiny tej éry – Fuggerovcov. Zaniklo v roku 1657.